Za čias budovania socializmu bolo tak, že sa rôznymi spôsobmi bránilo veriacim chodiť do kostola. Nebolo to všade, nebolo to vždy, ale praktizujúci kresťania ste to zažili. Veriaci si vtedy hľadali spôsoby, ako sa do toho kostola dostať, aby sa prekonal zákaz, hoci i za cenu určitého rizika, určitej sankcie.
Po tieto dni je u nás nariadené obmedzenie počtu veriacich v kostole. Je to nariadenie štátu. Dôvodom tohto nariadenia je snaha zabrániť šíreniu zlého vírusu. Mnohí veriaci majú problém pochopiť tento zákaz a si to prirovnávajú k obdobiu socializmu, kedy i napriek mnohým zákazom, „nejako sa dalo“.
Milí veriaci, toto (šírenie vírusu Covid 19) je čosi iné, úplne iné. Dnes je medzi nami prítomný zákerný vírus, ktorý nemusí urobiť zlé každému, koho napadne. Poniektorí ľudia ani nevedia, možno ani vedieť nebudú, že boli ním nakazení. Ale, určité percento z nakazených môže mať ťažšie následky. Ľudia vo veku nad 65 rokov, v prípade nákazy, sú ohrození vyšším stupňom mortality. Ak trpia aj inými chorobami a ťažkosťami, v prípade nákazy sa zvyšuje riziko ťažšieho stavu a ťažšieho priebehu choroby.
Stačí pozerať správy a sledovať smutné štatistiky a veriť tomu, že hoci len 70-80 % z toho, čo počúvame a vidíme bola a je pravda, tak je tu vážny dôvod na zmenu správania sa v tomto období. Tá zmena v správaní súvisí aj s tým, ako berieme našu účasť na svätých omšiach, alebo cez týždeň, alebo v nedeľu. Ak je v najväčšom riziku veková skupina nad 60, či 65 rokov, tak odporúčame, aby ľudia v tomto veku do kostola nechodili vôbec. Nie je to zákaz, je to len odporúčanie, ktoré zodpovedá tomu, čo sa deje.
Na sväté omše nech prídu tí, za ktorých úmysel je omša, ostatní všetci sú oslobodení od účasti na omši. Po odrátaní z počtu 50 (bez asistencie je to 45, ak by sme nechali ešte 5 miest tým, za ktorých úmysel sa slúži sv. omša), je asi 40 voľných miest. Pri počte približne 250 domov, sa javí, že by do kostola „mohol prísť“ z každého šiesteho domu „niekto“, otázka kto a kedy do toho kostola by mal prísť a kto to bude koordinovať...? Ak sa nad tým zamyslíme, tak záver je taký, že je ťažké takúto vec koordinovať. Aby nevznikali hádky, nepokoje pre chodenie do kostola, ideálne je, aby to bolo tak, ako navrhujem.
Ale ak niekto cíti vážnu potrebu ísť do toho kostola, nech určite príde.
Každá svätá omša je jedno hromadné podujatie, na ktorom môže byť, podľa dnes platného nariadenia, spolu 50 ľudí. Aby nevznikol nejaký problém a nebolo nutné platiť pokuty, tak sa stanovilo, že tých 50 ľudí má byť v kostole. Tí čo sú v ohrade kostola sú mimo tohto počtu, a nemôžu byť účastní omše (hromadného podujatia), preto ani sväté prijímanie sa nesmie vynášať vonku týmto ľuďom. V prípade akejkoľvek kontroly by bolo preukázateľné, že tých ľudí je viac a kto by zaplatil tú pokutu? Je veľa „hrdinov“, ktorí rozprávajú kade tade, ako to má byť, no tie stanoviská sú z neznalosti a pri prvej kontrole by práve títo odvážlivci boli ticho.
Dnes nejde len o kontroly, ide o ľudské životy. Neriskujme. Boh vidí do vnútra každého človeka. Boh nepotrebuje pozerať na tvoje pochybné konanie, ktorým môžeš porušiť zákon, ohroziť život svojho blížneho. On vie, že jeho služobník je pokorný a dokáže prijať s pokorou aj to, čo sa mu nepáči, no čo je potrebné pre jeho vlastné dobro i pre dobro druhých ľudí.
Na záver treba povedať, že všetci vieme, ako sa treba správať v kostole, ale vieme aj to, ako sa máme správať mimo kostola? Ako sa máme správať jeden k druhému? Pomohla táto choroba veriacim v našej farnosti, aby sa zlepšili v správaní jeden k druhému? Sme od marca tohto roku, od kedy sa šíri po Slovensku tento vírus, k sebe navzájom lepší, milší? Odpúšťame viac? Používame viac slová „prepáč“ a „ďakujem“? Skúsme sa konečne sústrediť na to podstatné, a tým je potreba zmeniť seba, zmeniť svoje vnútro k lepšiemu, nie zmeniť toho druhého, ale zmeniť seba.
Nech nám v tom Boh pomáha!