Vyše 600 rokov patrila obec Modra nad Cirochou ako filiálka pod farnosť Dlhé nad Cirochou. O náboženský život veriacich v našej obci sa starali nasledovní duchovní otcovia:
- farár Jakub Moyses – 1760 – 1771 (je pochovaný v krypte sv. Joachima a sv. Anny v Dlhom
nad Cirochou)
- farár Michal Schluchten – 1771 – 1778
- dekan Ján Mozoli – 1778 – 1782
- farár Alexander Almásy – 1782 – 1805
- kaplán Matúš Guth – 1805
- kaplán Martin Jarabin – 1805
- dekan Ján Spavelko – 1805 – 1845
- kaplán Ján Rakovszký – 1845 – 1861
- farár Ján Pusztay – 1861 – 1876
- farár Andrej Harmorszký – 1876 – 1898
- farár Alexander Uhrinovič – 1898
- farár Augustín Hornyák – 1898 – 1906
- dekan Viktor Székey – 1907 – 1926
- farár Robert Miko – 1926 – 1927
- dekan Štefan Fillya – 1927 – 1945
- dekan Ján Tomko – 1945 – 1995 (je pochovaný na cintoríne v Dlhom nad Cirochou)
- kaplán Miroslav Gabzdil – 1992 – 1994
- kaplán Jozef Hvišč – 1994 – 1995
- farár Štefan Farkaš – 1995 – 1999
- kaplán Štefan Ružbarský – 1997 – 1998
- kaplán Jaroslav Klič – 1998 – 1999
- farár Marko Makai – 1999 – 2003 (zomrel v roku 2013)
- kaplán Martin Harčár – 1999 – 1999
- kaplán Andrej Spišák – 2000 – 2003
- kaplán Slavomír Bakoň – 2003 – 2006
- farár František Dudo – 2003 – 2006
Významný bol rok 1.7. 2006, keď sa v Modrej nd Cirochou zriadila samostatná farnosť. Mons. Alojz Tkáč arcibiskup-metropolita, dňa 19.08.2001 posvätil základný kameň pre výstavbu cirkevného centra s farskou budovou. S výstavbou sa začalo v roku 2002. Dňa 2. júla 2006 po sv. omši, ktorú celebroval pomocný biskup Mons. Bernard Bober, bola slávnostne požehnaná nová farská budova a otvorené pastoračné centrum Prvým správcom farnosti a duchovným otcom
. JCLic. PaedDr. František Dudo, farár (2006-2024)
. Mgr. Radoslav Sabol, farár (2024 – )
Kňazi pochádzajúci z farnosti Modra nad Cirochou: Mgr. Jozef Harvan
Základy najstaršieho kostola v obci položili občania Modry samy, a taktiež za pomoci barónky Terézie Vandernadlhovej. Išlo o malú drevenú kaplnku zasvätenú svätému Štefanovi. Bola postavená v roku 1767 na pahorku za potokom oproti dnešnému kostolu. V roku 1809 kaplnka pri požiari zhorela, no občania ju opäť obnovili a v roku 1817 pristavali ku kaplnke vežu. 15. októbra 1834 postihlo obec zemetrasenie, pri ktorom bol kostol zdemolovaný. O tri roky neskôr sa obnovil a pristavala sa k nemu i sakristia. Pred úplným zrútením kostol zachránili i čiastočné opravy v rokoch 1861, 1862, ale i v roku 1869.
Od roku 1918 až do roku 1933 sa na kostole neurobili žiadne väčšie opravy a nariadením okresného úradu zo dňa 18. októbra 1940 bol kostol zatvorený. Nakoľko už svojou veľkosťou tento kostol nepostačoval požiadavkám obce, začalo sa v roku 1940 s jeho zámenou.
Veriaci sa rozhodli vybudovať nový kostol z vlastných prostriedkov obce. Dňa 21. júna 1942 začali s jeho výstavbou v záhrade hájovne Vojenských lesných podnikov, od ktorých obec odkúpila pozemok. V tento deň sa uskutočnila aj slávnosť položenia základného kameňa, ktorú viedol vtedajší rímsko-katolícky kaplán v Snine Ján Tomko. Prvá svätá omša v novom kostole sa slúžila dňa 26. decembra 1943.
Architektúra kostola, je postavená v secesnom podaní neogotických prvkov. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je jednoloďový s presbytériom, ktoré je zakončené polygonálnym uzáverom a predstavanou vežou. Na čelnej strane veže sa nachádza plastický kríž.
V roku 1993 sa na kostole uskutočnili rozsiahlejšie rekonštrukčné práce. Výsledkom bola nová elektroinštalácia, vzduchotechnika, maľba a výmena okien.
O rok neskôr, vypukol požiar v kostole, dôsledky boli devastujúce, zhorel obetný stôl, koberce, poškodil sa oltár a nová maľba. Veriaci obce sa však ihneď zmobilizovali a už na sviatok Zjavenia Pána 6. januára 1995, sa svätá omša slúžila už v opravenom a nanovo vymaľovanom kostole. Hnacou silou rýchlych opráv boli aj blížiace sa kňazské rekolekcie, ktoré sa konali 25. januára za účasti 20 kňazov.
V roku 1999 sa na podnet vtedajšieho duchovného otca Štefana Farkaša pristúpilo k ďalšej obnove chrámu. Predovšetkým si túto obnovu vyžiadala svätyňa, ale i sakristia. Svätyňa dostala úplne novú podobu. Pôvodný drevený oltár podľa znalcov nemal žiadnu umeleckú hodnotu. Bol síce vymenený za nový, no obraz patrocínia chrámu Nanebovzatia Panny Márie zostal zachovaný. Celá svätyňa je v súčasnosti vydláždená mramorom, ktorý ladí s oltárom, ambónou i bohostánkom. Sú vyrobené z kameňa „kanfár“ dovezeného z Chorvátska. K obetnému stolu pribudol nový kríž, ktorý osobne z Poľska doviezol duchovný otec. V chráme na stenách boli umiestnené 4 konsekračné kríže. Zmenám sa nevyhla ani sakristia. K pôvodnej sakristii sa urobila prístavba, čím vznikla nová spovedná miestnosť a sociálne zariadenie. Posviacka a konsekrácia chrámu boli vykonaná dňa 31. mája 1999 košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom.
