Sme týždeň pred Veľkou nocou a mnohí rozmýšľajú nad tým, aká to bude toho roku Veľká noc? Veriaci sa zmierili s tým, že budú prežívať Veľkú noc doma. Pre nás, pre farníkov, občanov obce to znamená, že počas Veľkonočného trojdnia sa nebudú sláviť žiadne obrady. Pre tých, ktorí majú úzky vzťah k Bohu to nie je jednoduché. No dnes, na prvom mieste je a musí byť ochrana pred vírusom, ktorý zabíja ľudí, ktorý môže zabiť každého z nás.
Kto chce prežiť tieto dni v súlade s vierou, ten nemá problém prostredníctvom médií prežiť naplno dni pred Veľkou nocou i samotnú Veľkú noc. Kto chce, ten sa modlí. Kto chce, ten medituje. Kto má v sebe vieru a kto má dobrý vzťah k Bohu, ten žije tieto dni v prepojení na Boha. Kto chce.
Sme v Božích rukách. Prosme Boha, aby nás ochránil od hrozby korona vírusu. Slováci ešte v tomto momente nevedia, aký je to krutý vírus. Počúvame, aké zlo tento vírus napáchal vo svete. Na Slovensku bude postupne stúpať počet nakazených, ale aj počet mŕtvych. Nevieme si predstaviť, akú dilemu budú o niekoľko dní riešiť lekári možno aj v Humennom, kde majú teraz údajne 3 dýchacie prístroje. Koho tam lekári dajú, ak budú mať v určitom momente 10 ľudí, pre ktorých to bude potrebné? Možno do dvoch mesiacov im slovenský výrobca dodá ešte ďalšie dva, tri prístroje, ale...bude to stačiť?
Milí veriaci, máme nádej na život, ale treba veslovať... Pamätáte na príbeh, keď boli apoštoli na mori so spiacim Ježišom a bola búrka. Apoštoli hodili veslá do vody a modlili sa. Keď už bolo veľmi zle tak zobudili Ježiša. On im na to povedal: „Prečo ste hodili veslá do vody?“ „Treba modliť sa, ale veslovať ďalej.“
Vidím a vnímam teraz dva vážne extrémy. Sú tu dnes ľudia, ktorí majú čas, ale nevyužívajú tento prebytok času na viac modlitby, na budovanie lepších vzťahov s Bohom, s rodičmi, s deťmi. Je tu čas na zmenu, ale oni netúžia po žiadnej zmene. Čia je to chyba? Božia, alebo je to problém ega a pýchy konkrétneho človeka? Každý deň je teraz otvorený kostol. V dedine, kde je skoro tisíc obyvateľov je tento kostol poväčšine prázdny. Stačí sa zastaviť len na chvíľu, ak sú obavy, tak len pri kaplnke, ale ak už dnes nebudeme prosiť Boha o pomoc, tak kedy?
Na druhej strane sú tu ľudia, ktorí sa modlia v kuse. Tu ruženec, tu omša na Luxe, na Lumene, tu modlitba Božieho milosrdenstva, tu zase omša... Všetko v poriadku, ak si splníš všetky svoje povinnosti, ak navaríš, ak urobíš všetky práce, ktoré máš urobiť (nielen tie, ktoré chceš, ale ktoré máš). V Taliansku už dnes rabujú obchody. Známi mi píšu z bohatej Lombardie maily, „Nemáme peniaze, nemáme čo jesť...“ A my máme humná zarastené trávou a polia, o ktoré sa nikto nestará. Ak potrvá tento stav, tak dokedy budú obchody plné? Ste si istí, že stále? A za čo sa bude nakupovať? A koľko budú stáť na jeseň potraviny, ak sa menej posadí, menej pozbiera?
Ježiš sa nemodlil od rána do večera, on málo času trávil modlitbou a do synagógy šiel v sobotu, nie v pondelok, utorok... Pozor. Neskrývajme sa za modlitbu. Pozor!!! Nábožnosť je dobrá vec, ale všetko má svoje hranice. Stali sme sa príliš formálnymi kresťanmi s nádhernou pompéznosťou. A korona vírus nás zrazu usadil, a narušil naše formálne zvyky. Pochopíme to, čo máme pochopiť? Dokážeme sa otvoriť pravde, povedať Bohu, prepáč, konali sme zle, boli sme príliš formálny?
Sme krátky čas pred Veľkou nocou. Kto z nás má viac času, tak nech ho využije na pravú kontrolu svojho správania, aby sme si reorganizovali náš život tak, aby sme prežili dobre Veľkú noc.