Keď sa učeníci ukryli zo strachu, Ježiš prichádza cez zatvorené dvere a prvým slovom, ktoré im ponúka, je „Pokoj vám!“. Nie je to len obyčajný pozdrav – je to naplnenie jeho sľubu: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14,27). Kristov pokoj prekonáva každý strach a otvára srdcia pre jeho prítomnosť.
Potom Ježiš dychom oživuje učeníkov, ako kedysi Boh oživil Adama (Gn 2,7), a dáva im Ducha Svätého – zdroj nového života a moci. Slová „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ ukazujú, že cirkev nie je len zhromaždenie vystrašených ľudí, ale poslaná spoločenstvo, ktoré má niesť Božie milosrdenstvo svetu.
Dnes aj my dostávame toho istého Ducha – nie pre naše pohodlie, ale preto, aby sme boli Kristovými svedkami. Máme otvárať dvere milosťou a odpúšťaním, lebo „kde je Duch Pánov, tam sloboda“ (2Kor 3,17).
Pane, daj nám cítiť tvoj pokoj a moc Ducha, aby sme odvážne žili tvoju lásku!